Boli sme vo Viedni: pôjdeme ta zas

20. dubna 2009 v 7:00 | Loooki |  Triping
Už ráno, som vedel, že sa bude jednať o v celku zaujímavý výlet, pretože keď sme s ČNKMVZ stáli na zastávke 80-ky na Kollárovom námestí, vystúpil zrazu šofér autobusu, ktorý zahlásil:
"Budete cestovať so mnou?" opýtal sa nás všetkých, ktorí sme stáli na zastávke.
"Áno" zborovo sme odpovedali.
"Tak ma musíte viesť, nikdy som touto trasou nešiel"

Do Viedne, sa dostanete za necelú hodinu príjemným vlakom, ktorý je pekne zariadený a sedí sa tam väčšinou po 4 oproti sebe, čo je vlastne super, pre výletníkov. Počasie nám prialo, takže sa už nemalo naozaj čo ako pokaziť.
O 9.34 sme vystúpili na Südbahnhof a ja som bol šokovaný ako sa mesto Viedeň úžasne mení, ale k peknému mestu, nie ako v Bratislave, kde to vyzerá strašne. Naše kroky viedli ku kúpe 24-hodinové cestovného lístka, na všetky spoje vo Viedni aj keď sme väčšinou využívali na presun metro, ktoré je najlepšie :) Stálo to 5 Juro, čo je dobrá cena na Viedeň, keď u nás stojí 3,50 €.
Za prvú exkurziu som zvolil Schönbrunn, pretože je to najďalej od našich aktivít v smere trasy.
Schönbrunn - zámok na ktorom bývala cisárska rodina, vrátane Sissi, ktorá bola doma ( 1 ak nebrala koks a išla sa liečiť, do kúpeľov, alebo na ostrov Madeira)
Na Schönbrunne bolo nádherne, síce, sme boli iba vo vonkajšom sektore, ale aj tak je tam strašne pekne, všetky tie fontány a tá atmosféra, nebyť polovice návštevníkov zo šikmými očami tak je super. Ale bolo tam aj plno ľudí, ktorí mali v danej teplote, (bolo podľa mňa asi 23 Celzia) na nohách čižmy, ako echt normálne veľké čižmy a ja som len pozeral.
Do vnútra Schönbrunn sme nešli, nakoľko by sme sa tam nedostali, pretože s prívalom tepla je tam veľa turistov a keď sme videli tie rady, ktoré chcú vidieť budoár Sissi kde močila, tak to bolo na neuverenie. Zo Schönbrunn sme sa vybrali do centra mesta, aby sme si dali niekde kávu a kávu sme si chceli dať v chráme, ktorý od dávna uctievam v Starbuckse. A aj sme našli, síce to vyzeralo, že na Mariahilferstrase, nie je ani jeden, a nakoniec sa tam vynorili 3. Dali sme si Caffe Latte Venti, ktoré naozaj stojí zato a okrem toho, sme si kúpili termohrnčeky, ktoré vyzerajú milo. S kávou sme si boli sado - ľahnúť do Univerzitného parku, ktorý je jedinečný, pretože je otvorený stále a je v centre mesta. ČNKMVZ, bol natoľko vytešený, že si musel vyfotiť zátišie so Starbucks.
Kdežto v Bratislave, niečo také nie je (prosím Medickú záhradu nechajte v noci zatvorenú :P mám na mysli otvorený priestor, kde si môžem prísť sadnúť aj o 3 ráno) Sedeli sme v parku lúče slnka, nám hrali na tvárach do toho, sme pili tú najlepšiu kávu na svete a ja som tlačil ešte croissanty, čo viac na tomto kúsku sveta nám ešte chýbalo?
Po oddychu sme sa vybrali mestom, čiže sme dokončili Marialhilferstrasse a pobrali sme sa až do centra, okolo Viedenskej opery až sme došli na začiatok Stephansplatz, kde sme sa zastavili na obed... samozrejme to bola opäť sieť, ktorá u nás nie je a to Burger King. Ak by som si možno vybral niečo iné, poviem, že to stálo, zato, ale to čo som jedol nestálo zato.
Bol to kus kuracieho maska obaľovaný v čipsoch, a asi to malo krupať, no nekrupalo, možno, ak by som si vzal hlinu zo zeme tak by to krupalo. Neskôr sme sa pobrali ku kostolu sv. Štefana, ktorý sme si obzreli. My a ešte ďalších 150 tisíc šikmookých (o 10 rokov budú všetci šikmookí). V strede námestia bol taký otravný človek, ktorý sa tváril ako živá socha a ešte tak pískal, mi vôbec, neprišiel vtipný. (apropo, také máme už aj u nás pred Tescom). Okrem šikmookých človekov, som vo viedni videl, oproti minulým rokom aj veľa Rusov, čo ma v danej dobe trocha prekvapilo a okrem turistov, to vyzerali byť ľudia, ktorý vyzerali ako domáci (alebo že tam pracujú). Chcel som ísť, na vežu, aby sme mali prekrásny rozhľad na Viedeň, no niekomu sa nechcelo, lebo mu stačil výstup na Bardejovskú vežu. Takže sme pokračovali v našej ďalšej ceste a mali sme namierené k Hunderwasserdomu. Cestou sme prešli popri pamätníku Goetheho:
A ja som hneď povedal, že si musíme vyfotiť sochu, no ale meno, ktoré som povedal stálo zato.
"Wolfgang Amadeus Goethe" ale to bola reakcia, na mýlné pomenovanie známych ľudí z piatka, keď ČNKMVZ namiesto Sarah Jessica Parker, povedal Sarah Michel Parker (pretože mu v mysli blúdila Sarah Michel Gellar), strašne sme sa Goethemu nasmiali.
Hundertwasserdom - postavil resp. ho dal v rámci svojej umeleckej vlny do parády umelec s menom Friedrich Stowasser, ktorý vôbec nemal rád pravouhlé veci a mal rád spojitosť s prírodou. Napriek tomu, že jeho umenie, má veľa odporcov, tak získal mnoho ocenení. Neskôr si svoje meno zmenil na Hundertwasser.
Akoby to bolo, keby sme nenavštívili aj nejaké nákupné centrum, v ktorom sme vydržali celých 35 minút. Chcel som v H & M kúpiť spodky so SpongeBobom (obľúbená to ČNKMVZ-ova postavička), boli o 120 korún lacnejšie ako na Slovensku, ale tá masa ľudí pri pokladni ma odradila.
Nakupovať v Rakúsku je výhodné, ale je to na nervy, keďže rad do pokladne o počte viac ako 30 ľudí na jednu pokladňu je strašný.
Tak sme sa zastavili iba v malom obchode, kde sme ČNKMVZ-ovi nakúpili M & M's, také, ktoré u nás nedostať. A z nákupného centra, sme prešli okolo UNO city (vybudované veľkomesto doslovne, v ktorom sídlia dôležité organizácie ako OSN, UNICEF, Lekári bez hraníc a pod.) a pokračovali sme do Pratra.
V Pratri najviac žiarili oči mne. Ale aj ČNKMVZ-a som dostal na jeden kolotoč, ktorý bol pre mňa verziou mini a pre neho verziou MAXI :)
Video z rollercoastera:
Na toto som ho nedostal:
V Pratri sme sa poatrakciovali a aj sme sa zastavili na malú maškrtu a to jablko v karameli a ovocie v čokoláde. Môžem povedať, jablko v karameli je výborná cukrovinka, a chcem sa naučiť to robiť.
Jedine čo mi prišlo smutno bolo, že rollercoaster (verzia MAXI) pre mňa v daný deň nešiel, lebo ho opravovali :/
Na záver, som sa ešte pristavil pri balónovom obchode aby som ČNKMVZ kúpil aspoň balón v tvare SpongeBoba. A tam sa odohrala milá scénka.
Po slovensky:
"Dobrý, koľko stojí tento balón" vôbec som si neuvedomil, že na ňu rozprávam po slovensky.
"Sedem" povedala po slovensky predavačka.
"Ich mochte eins" hovorím po nemecky.
"Páči sa" povie predavačka
"Danke, aufswiedersehen" odpoviem
"Dovidenia".
Upozorňoval som ČNKMVZ-a, aby dával pozor na Spongeboba, pretože s nami šiel cestou na stanicu a viezol sa aj metrom a to na čierno, ale nikomu to nehovorte. Každý mu toho Spongeboba závidel, či to bolo malé dieťa alebo taký starý pán, ktorý mu povedal nie SpongeBob, ale Schwamkopf (ale nečudujem sa, veď aj jedna moja kamarátka mu vraví SpanceBob a druhá Spondžesejra, čudujem sa iba tomu, že si ho nešli käpiť tiež).
Pred tým, než sme pre dnešný deň opustili Viedeň, tak sme sa zastavili v Starbucks, kde sme si dali ešte kávu, ktorá už bola o 30 centov lacnejšia a mali sme ju už v našich termošálkach. Ja som si pomaly vychutnával svoju kávu a dokonca som ju dopil až na hraniciach presne keď sme prešli z Rakúska na Slovensko, takže som ju medzinárodne prenášal. Ešte pred tým, ako sme došli na stanicu, aby sme odišli, tak sa stala nehoda. Niekto zomrel. ČNKMVZ neuniesol ťarchu a tak SpongeBob skončil napichnutý na kole v plote a to ako píšem, je to doslovne. No a teraz by tu nasledovali citové výlevy, ale o tom sa mi fakt nechce písať. Pretože sa vo mne skrýva potenciál Dr. Spačemena, v nedeľu podstúpil SpongeBob nenáročnú operáciu, vďaka ktorej žije a dýcha ďalej a je v izbe u ČNKMVZ.
Nestihli, sme to, lebo za necelých 10 hodín sa Viedeň jednoducho prežiť naplno nedá, o to viac, nás to tam bude lákať znova. A zapamätajte si Viedeň nie je drahá, je rovnako na tom ako my, dokonca lacnejšia. DozViedenia priatelia, nabudúce.
-------------------------------------------
1 pamätník z návštevy Sissi som videl v rodnom Bardejove (Bardejovských kúpeľoch) a neskôr keď som bol na Madeire. A podľa historických análov Sissi holdovala tejto droge.
 


Komentáře

1 Sagara | Web | 20. dubna 2009 v 9:14 | Reagovat

Jak nam bolo nadherne :) Tesim sa na dalsiu navstevu. Sa mi vsetky spomienky znova zivo vybavuju, ako citam toto.

Ad metro: velmi ma tesi, ze tam chodi kazdych 7 minut :) a tak sme nikdy dlho necakali zvacsa okolo 3 minut.

Ad prater: aj namna velmi zaposobila atmosfera pratra, a nedostal si ma na jeden kolotoc ale na tri :) Ten tobogan bol zabijak :)

Ad spongebob: Velmi ma mrzi co sa stalo. A dakujem dr. Spacemenovi, ze ho resuscitoval.

Bolo vymakane, Vieden je skratka ocarujuca.

2 AYAmee-happy-hippo-chan | E-mail | Web | 22. dubna 2009 v 22:39 | Reagovat

A to sa tam tí šikmoočkovia tak premnožili? Tuším idem aj ja do Viedne :D. Peknučký report :D.

3 fotokarol | E-mail | Web | 18. listopadu 2013 v 14:53 | Reagovat

riadny ulet tato storka

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama