La Mome

16. července 2009 v 7:00 | Loooki |  Zo sveta filmu a seriálov
Narodila sa na chodníku, vyrastala v nevestinci, s otcom spievala na ulici, zarábala si pouličným spievaním a napriek tomu sa z nej stala hviezda veľkého formátu...
Edith Piaf. La Môme.

Režisér Dahan sa nám snaží priblížiť život Edith Piaf. A porušuje pritom pravidlo poriadku. Neukazuje nám jej život chronologicky ako má ísť. Skáče v čase.
Začiatok filmu nám ukáže vystúpenie v New Yorku, kedy zažijeme prvý pád speváčky.
Postupujeme do jej detstva a vyrastania u babičky a neskôr v nevestinci, po tom čo ju vlastná matka pre kariéru, ktorú nikdy nezačne, opustí.
Svätá Terezička, Ježiško neopúšťaj ma. Dodaj mi silu, nechcem ešte umrieť. Vráť ma do života.
Dospievaniu Edith sa venujeme viac ako polovicu filmu a to je škoda, pretože som čítal Edith Piaf, a jej život mal viac fantastických scén v tej polovici života, keď už bola slávna (aj keď možno, nie každý by to bol zvládol). Celý film, na mňa preto pôsobí, akoby som mal naozaj veriť tomu, že Edith Piaf naozaj mala iba reumu a morfium brala, preto, lebo mala veľké bolesti. No aj tak sa vo filme nájdu silné zábery, ktorých je však príliš málo. A ku koncu prídu aj veľké odhalenia, ktoré nám ukážu, prečo Edith žila takým životom.
Vo filme počas druhej polovičky života, sa nám ponúkajú úžasne spersonifikované scény, ako bravúrne dokázala prežiť spievanie šansónu, pretože iba ten kto niečo prežil dokáže krásne od prezentovať šansón.
Celé premietanie, aj tak nevnímam ako film, ale doslova dokument o Edith Piaf, akoby tam hrala skutočná Edith. Ale opak je pravdou rolu Edith Piaf bravúrne zvládla Marion Cotillard. Videl som veľa dokumentov zo života Edith Piaf (archívne zábery, ktoré už nahlodal zub času) a Marion napriek tomu vo filme hrala tak akoby to bola naozaj Edith piaf, čo vo mne zanechalo ešte väčší hlboký dojem.
Vlastne keď si spätne uvedomujem všetky postavy, ktoré boli obsadené sedeli do tej doby. Dokonca aj G. Deparieu (kde on nehrá?), ktorý vlastne objaví Edith na ulici. A nedá mi nespomenúť členov Edithinho klanu (dvorná autorka hudby, manažér, sestra Simone).
Koniec filmu začína priskoro, ale ešte stále máme čas na to aby, sme odhalili tajomstvá Edith Piaf.
Vidíme to pomocou rozhovoru novinárky a Edith na pláži, kde poskytuje interwiev. Hlboko na mňa zapôsobila veta:

N: "Pre koho pletiete ten sveter?"
E: "Pre toho, kto ho bude chcieť nosiť"

Tak nejako to mala počas celého svojho života so všetkým.
Na záver filmu, ešte príde za ňou textár, ktorý jej ponúkne jej najslávnejšiu pesničku, ktorého však chce najprv vyhodiť, pretože nie je schopný zložiť pesničku ani do pouličného kabaretu. A predsa len, si "Non je ne regriete rien" zamiluje (celé to však príde jednoduché na to aké v skutočnosti to bolo, aj keď na chvíľu súcitím s ňou).
Film hodnotím 5/5 a stále som v nemom úžase, či to neboli iba archívne zábery.
 


Komentáře

1 AYAmee-happy-hippo-chan | E-mail | Web | 18. července 2009 v 13:17 | Reagovat

Myslím, že o tomto filme nám vravela naša francúzštinárka... Alebo mi to prosto celé niečo hovorí... Pekná recenzia :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama