Devín

12. srpna 2009 v 7:00 | Loooki |  Triping
Človek by povedal, že už videl a zažil toho, veľa a videl toho veľa, keď je v Bratislave už skoro 5 rokov. Ale, keď človek nebol na Devíne a to žije v Bratislave 24 rokov, nebude čosi v porádečku. A tak sme našu kamarátku Majku bezpodmienečne tam museli vziať.
Na Devín sa človek môže dostať autom, loďou, cyklotrasou (bike, korčule) , autobusom.
A keď sa tam dostane, hneď zabudne, že je v Bratislave, lebo je tam nádherne.
Výlet na Devín, sme si zorganizovali v štýle, že pôjdeme aj na hrad a potom sa zastavíme najesť.

Návršie osídlené v celom praveku od eneolitu, neskôr predsunutá rímska strážna stanica patriaca vojenskému táboru v Carnuntume v Rakúsku. Významná slovanská pevnosť a sídlo slovenských kniežat, prvý krát sa spomína v roku 864 vo Fuldských análoch ako pevnosť Dowina. Počas trvania Veľkomoravskej ríše významné vojenské a hospodárske centrum. Po jej zániku sa z neho stal pohraničný strážny hrad, naskôr v kráľovskom, neskôr vo feudálnom vlastníctve. Pred 13.storočím bol na skalnom brale vybudovaný kamenný hrad. V prvej polovici 15. a v 16. storočí ho prestavali na goticko-renesančnú pevnosť. V rokoch 1635-1918 patril Pálffyovcom. V roku 1809 ho vyhodili do vzduchu napoleonské vojská. V prvej polovici 19.storočia sa stal symbolom slávnej minulosti Slovákov a od roku 1836 cieľom vychádzok štúrovskej mládeže (výlet z 24.4.1836 pripomína pamätná tabuľa umiestnená na hrade). Od roku 1973 sa na hrade vykonávajú konzervácia ruín a archeologické výskumy, počas ktorých sa bola objavená slovanská bazilika a románske domce. Od roku 1984 je areál sprístupnený verejnosti.

Na základe výšky vstupného a na základe recenzie od jednej česky, sme sa rozhodli, že na hrad sa nepôjde.
Vstupné bolo 3 €, za to, že by sme sa prešli po ruinách a pozreli si až jednu expozíciu.
Recenzia ženy hovoriacej ženy českým jazykom:
Loooki: "Čo? 3 €? Veď som tu bol pred dvoma rokmi a platil som 20 slovenských korún"
Amy: "Tak to nedám."
Češka: "Dobře udeláte. Nic tam není."
Loooki: "Na druhej strane, ale chcel by som ísť hore na tú plošinku a vychutnať a vyfotiť si výhľad."
Češka: "Tam se nesmí jít. Je tam staveniště."
Loooki: "Ženy, ideme na pivo."
A tak sme na hrad nešli, pretože nepodporujeme zdieranie turistov. Pomaly to tu začne vyzerať ako v Indii na Taj Mahale (nikdy som tam nebol, iba z dokumentov a filmu Slumdog Millionaire čerpám, že tam asi ako turista nikdy nebudem chcieť ísť. Pritom, by som to chcel strašne vidieť).
Na pivo sme šli, ale to až neskôr. Lebo sme si hrad obišli dokola a dali si malú prechádzku. Poprezerali sme každú štrbinu a vyšli na každú možnú skalu, ktorú sa dalo.
V mysli mi doteraz utkvel rozhovor, jednej staršej ženy (už dôchodkyne, ktorá nevyzerala akoby bola zo Slovenska, ale hovorila po slovensky)

Dôchodkyňa: A teraz sme na mieste, kade náš Jurko preplával na druhú stranu. Doteraz som neverila, že sa mu to podarí, lebo ta rieka síce nebola za vtedajšej éry, tak veľká, ale spodne prúdy boli už vtedy. A modlila som sa aby sa mu to podarilo.
..............................................................................................................................................
Najhoršie bolo, keď prišlo ŠTB a ja som si myslela, že si prišli, pre mňa, ale išli k susedom, oni sa už nevrátili z Juhoslávie.
..............................................................................................................................................
Aj tak to doteraz neviem pochopiť. Aké som mala šťastie a dostala som doložku, no náš Jurko nie. A potom to nekonečné čakanie, zakiaľ sme sa znova stretli.
.............................................................................................................................................
Malé asi 10 ročné dievča niečo ukazuje pani: "Oma, schau mal."
Ak by niekto nevedel, tak Devín, je miestom, kde stačí preplávať cez miesto kde sa spája Morava s Dunajom a ste v Rakúsku, plno ľudí sa za socializmu o to pokúšalo.
Na mieste je aj pamätník, ktorý postavil "Ústav pamäti národa, nie len pre ľudí, ktorí zomreli, lebo chceli žiť inde, ale aj obetiam vojen a holokaustu"
Po celej trase, okolo ktorého môžete prejsť hrad, je plno umeleckých vecí od sochárov, ktoré vyjadrujú dobu po ´68 (vtedy k nám vstúpili Sovietske vojská).
Po prechádzke, sme sa zastavili niečo zjesť v blízkom bufete a mal som tam toho najlepšieho heika, akého som kedy jedol a dobre vychladené pivo. K tomu hrala živá hudba a tak som strávil perfektné popoludnie s priateľmi.

P.S.: Nebola nám treba repelenty, pretože na Devíne bol postrek a fungoval, po zotmení ma vôbec neotravovali komáre. Vlastne jeden sa našiel bol v autobuse, ale objavil som ho až keď sme boli v Karlovej vsi.
----------------------------------------------------------------------------------------
-kurzívami a tučným písmom anotácia - http://www.hrady.sk/devin.php
-kurzívami odpočutá anotácia je od pani, ktorá tam bola, nepatrí sa počúvať, ale ona tak zaujímavo a srdcervúco rozprávala a nie je tam všetko, iba čo mi utkvelo.
-fotografie: Loooki
 


Komentáře

1 StandyB | Web | 13. srpna 2009 v 10:59 | Reagovat

ach jaj ...3euri?....ja by som aj za to dala nic mi nezabrani vidiet ani zrucaninu :D....takze ja podporujem zdieranie omg :D

2 Loooki | Web | 13. srpna 2009 v 11:22 | Reagovat

[1]: StandyB: Ani nie nám sa to priečilo platiť, za to, že to rekonštruovali, nedalo sa ísť všade! Ak by sme šli až hore na rozhľadnu, kde vidíš pôdorys a všetko okolo, tak nepoviem. Ale takto nie som ochotný.

3 Dave Maxon | 15. srpna 2009 v 22:21 | Reagovat

Tak Devin znám jenom z písničky od Szidi Tobias, ale nevím, teď která, ale koukám, že to je pěkná nádhera ;)

4 Loooki | Web | 16. srpna 2009 v 21:17 | Reagovat

[3]: Odporúčam.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama